Táto poviedka bola jednoducho prekrásna a mňa nesmierne mrzí, že som prišla až na jej koniec... cez túto poviedku som totiž nepoznala len Mika a Mel ale aj kus teba, vieš? Táto poviedka nás zblížila... a aj keď si mi nikdy neverila a ani neveríš, milujem ju. Je to krása sama o sebe a tento posledný diel, no mám pocit, že krajší záver som ani nečítala. Je tu mnoho vecí, ktoré by som chcela napísať (ako napr. „Ta vana zas tak ohromná není.“
alebo ako tam Michael hľadal prstienok! To som sa smiala nenormálne Aj to s tými hodinkami bolo perfektné. Špica proste! A úplne živo som to videla! A Mike konečne vie, že budú mať miminko. Jeho radosť je zjavná a ja sa teším s nimi ♥ no, po smiechu býva plač 
ja som sa pri konci teda naozaj rozplakala ) a neviem proste... ja nemám slov. Jednoducho som nesmierne rada, že som na teba a túto poviedku natrafila, pretože... vždy som sa na ňu tešila... aj keď som práve nečítala hneď ako si pridala, nebolo to preto, že sa mi nechcelo, len som nemala čas alebo také niečo... zamilovala som sa do tejto poviedky, pretože píšeš dokonalo, vieš úžasne popísať jednotlivé scény, dialógy, humorné scény a vety mi vždy vyrážali dych, rovnako ako tie romantické. Zbožňujem túto poviedku a len veľmi ťažko sa s ňou lúčim. Ale, s Blanketom si to vymyslela perfektne, to musím uznať. Rovnako ako s tým prstienkom, to ma dojalo. Vidíš, táto poviedka mala všetko... akciu, humor, drámu, emócie... tu sa nedalo len tak znudene sedieť a čítať. Tu sa dalo buď plakať, smiať sa, rozplývať sa alebo s napätím čakať čo sa bude diať. A ja verím, že rovnaká bude aj tvoja nasledovná poviedka, no táto mi jednoducho ostane v pamäti ako spomienka, že práve pri tejto poviedke som ťa spoznala. A je mi veľkou cťou, že ma nazývaš priateľom. A vieš čo? Medzi môj najväčší vzor v poviedkach patrí Dan Brown... a teraz môžem s hrdosťou povedať, že mám dva vzory. Tým druhým si práve ty... a hovor si čo chceš, ja som k tebe úprimná, takže žiadne to tvoje "Keckoo" (lebo ti odtrhnem hlavu, prisahám ) ... asi len toľko... LEN... Fakt mi táto poviedka bude chýbať... nádherne si ju ukončila. Verím, že Mel a Michael budú už navždy spolu a šťastní a nič im ich šťastie neprekazí... ďakujem ti zato, že si sa s nami o takúto krásu rozhodla podeliť
A pardon. Nejako som sa rozpísala. Čiii?
:-* Idem si poutierať slzy a spinkať... 